Galéria Jána Koniarka, Synagoga - Centrum súčasného umenia, Trnava
13.3. - 20.4.2008, kurátor Vladimír Beskid
Galéria Jána Koniarka, Synagoga - Centrum súčasného umenia, Trnava
Roman Gajdoš
Petr Kvíčala je jedným z kľúčových predstaviteľov abstraktného maliarstva v českom prostredí. Nosným pilierom
jeho vizuálneho myslenia sa stáva ornament, ktorý v jeho tvorbe zaznamenáva svoj postmoderný revival, neustálu resuscitáciu
a pertraktovanie. Skladba obrazového poľa sa stáva nosnou rovinou, kombinatorickou plochou, v ktorej estetika a vizualita obrazu
fungujú ako základné vrstvy maliarskeho zobrazovania. Kvíčala na jednej strane sleduje formálne vlastnosti geometrickej morfológie,
na strane druhej v tvorbe prekračuje kanonické chápanie závesného obrazu. Už v predchádzajúcich realizáciach obohacuje svoj výtvarný
program veľkorysými zásahmi a vstupmi do architektúry (nástropná maľba pre budovu Deutsche Bank v Chemnitz, 2004), kde okrem maliarskej
polohy zaznamenávame prácu s vyskladávaním plochy keramickými dlaždičkami (mozaika krytého bazénu z roku 2000), či vysypávaním
pigmentovaného piesku (kláštor Plasy, 1993).
V synagóge trnavskej galérie tento výtvarník nadväzuje na cyklus takéhoto typu ornamentálneho zobrazovania intervenovaného
do architektúry. Naďalej skúma hranice obrazu, média maľby, ako aj kresliarskych a maliarskych možností neumeleckými prostriedkami.
Piesok sa stáva nosným médiom inštalácie, ktorým Kvíčala prenáša kontext svojho dekoratívneho posolstva a vytvára tak komunikačný
priestor medzi pieskokresbou a samotnou architektúrou. Nabúravanie sa do sakrálneho priestoru teda prináša nové príbehy a súvislosti.
Mystické vyznenie celej inštalácie je podporované prirodzenou farbou piesku, ktorá na žltej podlahe synagógy vyvoláva mäkký,
kontemplatívny charakter, stojaci v ostrom kontraste so signálnou farebnosťou používanou autorom v predchádzajúcich realizáciach.
Iným čítaním môžeme definovať referenčný oblúk späť k nástenným maľbám a ornamentálnym vzorcom praveku, ako aj vzťah ku gestu,
akcii, odkaz k samotnému pojmu časovosti v umení. Ten sa stáva dôležitým pojmom, do ktorého sú projektované nové vrstvy uvažovania.
Ide tu o vzťah pretrvávania kresby, otázku temporálnosti, o istý druh silného obrazového myslenia vzťahujúceho sa k iným kultúram
(mandaly, praveké obrazce). Pominuteľnosť a efemérnosť paralelne kontrastujú s pretrvávaním architektúry a zároveň podporujú meditatívnu,
náboženskú pompéznosť miesta. Kvíčalov dialóg s trnavskou synagógou je ďalšou možnosťou komunikácie obrazu a priestoru.
Roman Gajdoš